Erasmus+ projekt: „Európske trendy v zdravotníckych profesiách“ – čo sme videli v Turecku

Študijný pobyt na strednej zdravotníckej  škole Gümüşhacıköy Vocational and Technical Anatolian High School v malom

mestečku na severe Turecka bol súčasťou Erasmus+ projektu našej Strednej zdravotníckej školy, Záhradnícka 44, Bratislava a zmenil môj pohľad na túto krajinu a ich obyvateľov. Ako koordinátor nášho aktuálneho  projektu „Európske trendy v zdravotníckych profesiách“ som pobyt absolvovala spolu s  pani riaditeľkou a hlavnou ekonómkou školy, členmi projektového tímu v apríli 2019. Zámerom bolo spoznať ako funguje turecká zdravotnícka škola, ako vyzerajú ich pracoviská pre odbornú prax a preskúmať možnosti spolupráce pri realizácii odborného tréningu našich študentov v tureckých nemocniciach. Na škole nás prijali veľmi priateľsky a pripravili pre nás nezabudnuteľný program. Čo nás tam v jednotlivých oblastiach najviac zaujalo?

Ich zdravotnícka škola:

Majú odlišný systém vzdelávania zdravotníkov, ale dá sa nájsť veľa spoločných prvkov s tým naším. Škola v malom Tureckom mestečku, kde žije asi  15 000 obyvateľov bola po technickej stránke vynikajúco vybavená. V každej učebni bola premyslene nainštalovaná didaktická technika, s ktorou musí byť radosť pracovať. Každý žiak, na každý predmet dostáva vlastnú modernú učebnicu, do ktorej si  píše poznámky o tom, čo učiteľ povedal počas vyučovacej hodiny navyše. Teoretické stredoškolské vzdelávanie je kumulované hlavne v prvých dvoch rokoch štúdia a odborné a praktické vzdelávanie je intenzívne vo vyšších ročníkoch. Zaujímavé bolo  aj zistenie, že v nemocniciach žiaci dostávajú za vykonávanie  odbornej praxe aj malú mzdu. Stravu a ubytovanie má väčšina žiakov na internáte zdarma, ako aj školskú uniformu. V internáte vládne relatívne prísny režim vychádzok a na vyučovanie nasledujúceho dňa sa pripravujú  spoločne pod dohľadom učiteľa.

Pri pozorovaní  systému riadenia ich školy, si naša pani riaditeľka iba vzdychla. Školu a internát pre cca 200 žiakov pán riaditeľ zabezpečoval so svojim hlavným zástupcom a ďalšími 6 špeciálnymi zástupcami a psychologičkou. Len tak mimochodom, základný úväzok učiteľa je 15 hodín týždenne, ale vyučovanie je bežné v čase od 8,00 hod až do 17,00 hod, samozrejme s obednou prestávkou.  Učitelia nemajú vlastné kabinety a cez prestávky diskutujú v spoločných priestoroch pri pravidelnej šálke čaju, ktorú im pripraví asistent.

Ich pracoviská odbornej praxe:

Navštívili sme celkovo 4 nemocnice z blízkeho okolia, tri štátne a jednu súkromnú, patriacu do siete MEDICANA. Nemocnice sa delia  podľa poskytovaných služieb do viacerých kategórií. Ústretovosť vedenia nemocníc nám doslova vyrazila dych. Pre našu malú skupinku si našli najvyšší manažéri nemocníc dostatok času, aby nám všetko dopodrobna vysvetlili a ukázali. Všetci k nám boli veľmi ústretoví a odpovedali ochotne na akúkoľvek otázku.

Podľa toho, čo sme za tú krátku chvíľu videli, majú zdravotnícku starostlivosť na skutočne výbornej úrovni. Všetko je hradené zo štátneho zdravotného poistenia. Aj v nemocniciach  nižšieho štandardu sú iba 1 až 2 lôžkové izby, s povinnou vlastnou kúpeľnou, chladničkou, televízorom a kreslom pre návštevu. Oddelenia sú stále otvorené pre návštevy príbuzných, vrátane malých detí, pretože kontakt s nimi  považujú za dôležitú súčasť liečenia.

Vo výborne vybavenej  súkromnej nemocnici patriacej do siete Medicana,  nás zaujalo aj veľké  rehabilitačné oddelenie so zaujímavými liečebnými postupmi a s neustále usmiatym primárom, ktorý nám všetko vysvetľoval. Keď som poznamenala, že obdivujem jeho neustály úsmev a prívetivosť k pacientom, v jeho očiach sa objavila vážnosť a povedal, že  to je predsa pre pacientov hádam najdôležitejšie.

V nemocniciach prejavili záujem o spoluprácu s našou školou na projektoch a ochotu prijať našich žiakov na odborný tréning. Vraj žiadne špeciálne povolenia na to nepotrebujú, pretože podľa ich vyjadrenia „Turci sa  snažia všetko robiť čo najjednoduchšie“.

Nemocnice prezentujú svoju otvorenosť  spolupráci na medzinárodných projektoch a tak sa informácia o našom projekte a návšteve objavila aj vo viacerých tureckých médiách, napr.: https://www.karar.com/samsun/slovak-heyet-hastaneye-hayran-kaldi-1179142#, alebo https://www.facebook.com/162608337802782/posts/386431958753751

A môj jednoduchý pohľad na ich zvyklosti?

Majú krásnu krajinu, bohatú históriu a úžasnú kuchyňu, s mnohými chuťovo premyslenými typickými jedlami. Skutočne je čo spoznávať. Na moju otázku, ako sa môjmu tureckému kolegovi  podarilo zorganizovať pre nás tak úžasný program a  prijatie v nemocniciach ich najvyššími manažérmi, s úsmevom odpovedal, že Turci majú problém povedať „NIE“ a urobia všetko preto, aby mohli povedať „ÁNO“.  Obdivuhodné!

Pripúšťam, že týždeň spoznávania je asi málo na relevantné závery, ale ten prvý dojem bol úžasný.

Autor článku:

Mgr. Mária Tunová

Koordinátor Erasmus+ projektov

Stredná zdravotnícka škola

Záhradnícka 44, Bratislava