Bez sestier sa zdravotníctvo nespamätá

Slovensko je jediná krajina OECD, kde po roku 2000 výrazne klesol počet sestier. Ak by sme chceli dosiahnuť aspoň priemerný počet sestier na 1 000 obyvateľov, znamenalo by to prijať 10 000 sestier.

Ak by sme chceli dobehnúť Švajčiarov alebo Dánov, potrebovali by sme ich 50 000. Podľa SZO bude do roku 2020 v Európe chýbať 590 000 sestier.

Preťažené sestry

Reálne hrozí, že ich počet u nás bude ďalej klesať, lebo bohatšie krajiny „vykupujú“ tie chudobnejšie. Nemocnic oficiálne nedostatok sestier nepotvrdia, lebo by museli priznať, že nedodržiavajú štandardy personálneho zabezpečenia a museli by zatvárať oddelenia a o pacientov by sa nemal kto starať.

Sestry sú preťažené, za nadčasy im neplatia a nikto im nedá náhradné voľno.

V konečnom dôsledku na to dopláca pacient s ústavným právom na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. V Česku, napriek tomu, že sú na tom lepšie ako my, priznali krízový stav a rozhodli sa ho riešiť.

Ministerstvo zdravotníctva pripravilo návrh zákona, ktorým sa na stredné zdravotnícke školy zavedie študijný odbor praktická sestra s rovnakými kompetenciami, ako mala predtým zdravotná sestra.

Tým však nekončia, okrem iného prijmú tiež opatrenia uľahčujúce prijímanie zdravotníckeho personálu zo zahraničia. Už dnes nájdete aj u nás krásne brožúry a plagáty, ponúkajúce výborné pracovné podmienky, vyšší plat, možnosť ubytovania i ďalšieho štúdia v Česku, Nemecku, Rakúsku či Británii.

Na zhromaždení delegátov k programovému vyhláseniu vlády sme prijali vyhlásenie, kde žiadame bezodkladne prijať opatrenia na rozšírenie vzdelávania sestier na stredných zdravotníckych školách. Na zvýšenie atraktivity vzdelávania je nevyhnutné zmeniť názov študijného odboru zo zdravotníckeho asistenta na sestru.

Pojem zdravotnícky asistent laická, ale ani odborná verejnosť nikdy neprijala. Vnímaný je ako niečo menejcenné, pritom štátny vzdelávací program pre toto štúdium je rovnako náročný, ako bol do roku 2002 pre študijný odbor všeobecná sestra.

Kompetencie zdravotníckych asistentov sú však vyhláškou ministerstva zdravotníctva umelo obmedzené. V každodennej praxi však asistenti podávajú lieky, pichajú injekcie, odoberajú krv, zhotovujú EKG…

V rozpore s legislatívou, rovnako sanitári umývajú a kŕmia pacientov a sanitárske činnosti vykonávajú pracovníci bez zdravotníckeho vzdelania.

Generácia sklamaných

Nemožno pred tým ďalej zatvárať oči a dúfať, že nás z tejto krízy vytrhnú vysokoškolsky vzdelané sestry. Tie prirodzene netúžia vykonávať náročnú ošetrovateľskú starostlivosť o pacienta v rovnakom rozsahu a za rovnaké peniaze ako ich kolegyne s maturitou.

Záujem o toto štúdium už zďaleka nie je taký veľký ako v čase, keď boli sestry do lavíc nahnané tvrdením, že bez vysokej školy prídu o povolanie. Vysoké školy sa rodili ako huby po daždi a rovnako štedro sa rozdávali tituly z ošetrovateľstva.

Na Slovensku vyrástla generácia sklamaných, skeptických sestier bez reálnej šance zaviesť pokrokové idey ošetrovateľstva do praxe. Z ošetrovateľského procesu sa stala formalita, ktorá ošetrovateľský personál zaťažuje administráciou a chorému nepomáha.

Ošetrovateľstvo tak nemôže využiť svoj potenciál zefektívniť zdravotnú starostlivosť a spraviť ju humánnejšou. Nemocnice by rady prijali diplomované sestry, ktoré hodnotia ako empatickejšie a oveľa lepšie prakticky pripravené.

Vyššie odborné štúdium, ktoré ich pripravuje, je však obmedzené na sedem stredných zdravotníckych škôl a len ťažko sa konkuruje bakalárskemu štúdiu, ktoré je rovnako trojročné, ale končí titulom!

Návrat sestier v modrých uniformách s bielymi čepcami nie je možný, naopak, som presvedčený, že je nevyhnutné, aby sestry prevzali aj z právnej stránky zodpovednosť za svoj podiel na zdravotnej starostlivosti.

Kým budú za ňu vcelku zodpovedať lekári a sestry nepreberú časť ich kompetencií, aj s rizikom následkov svojich rozhodnutí a zodpovednosťou za ne, nebude sestra rovnocennou partnerkou pre lekára a ošetrovateľstvo zostane len príveskom medicíny.

Vysokoškolské vzdelávanie sestier s väčším počtom absolventov dovtedy bude pre tento štát naďalej len zbytočne drahým luxusom, prípadne biznisom skupiny zainteresovaných.

Zavedenie maturitného študijného odboru sestra na stredných zdravotníckych školách je jednoduchý a účinný krok na zmiernenie krízy v zdravotníctve. Zdravotnícke školy majú dobré materiálne a personálne zabezpečenie a sú hodnotené napr. podľa inštitútu INEKO, alebo Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania ako najlepšie spomedzi stredných odborných škôl.

Môžeme len dúfať, že jeho zavedením sa zvýši atraktivita štúdia, a tým aj kvalita žiakov, ktorí sa doň prihlásia. Zdravotnícke školy už nie sú výberovými školami, ako to bolo za čias silných populačných ročníkov a od ich kvality závisí kvalita vysokoškolských absolventov.

Je to len prvý krok, ktorý prinesie do praxe absolventov najskôr o päť rokov, bez neho však nie je možné urobiť ďalšie.