Praktické sestry potrebuje slovenské zdravotníctvo ako soľ (5-6 / 2018)

Pojem praktická sestra sa používa od 20-tych rokov minulého storočia. V USA sa na  povolanie praktická sestra vyžaduje 12 až 18 mesačné vzdelávanie a u  registrovanej sestry (vyššia kategória sestry) je akceptované minimálne 3 ročné maturitné vzdelávanie. Nazvať absolventov štvorročného maturitného vzdelávania na našich stredných zdravotníckych školách zdravotníckymi asistentmi bolo nešťastné – v USA sa na toto povolanie vyžaduje 75 hodinový kurz. Je to názov, ktorý nebol odbornou ani laickou verejnosťou nikdy prijatý a absolventi sa tak volať nechcú. Chcú byť sestrami.

Nevzdelávať sestry na Stredných zdravotníckych školách bolo jedno z najhorších rozhodnutí na Ministerstve zdravotníctva SR. Nepodarená transformácia vzdelávania sestier na vysokoškolské má vo vienku amaterizmus, formalizmus, klientelizmus a aroganciu. Celý proces bol živený zavádzaním, šírením poloprávd a lží: sestry musia mať vysokú školu, lebo prídu o povolanie! … vyžaduje to EÚ! …… SZŠ musia vzdelávať asistentov inak zaniknú! Výsledkom je profit pár vyvolených, veľa vysokých škôl a  ….. málo sestier! Nie, nie je to jediný dôvod, ale podstatný určite áno.

Česi si zlyhanie vo vzdelávaní ošetrovateľského personálu priznali skôr a zmenili legislatívu minulý rok. Podľa ich vzoru slovenský parlament zmenil povolanie zdravotnícky asistent na praktickú sestru 16. mája 2018. Poslanci naprieč politickým spektrom tak vyšli v ústrety požiadavke asociácie SZŠ podporovanej zástupcami zamestnávateľov i zdravotníckych odborov. Následné legislatívne zmeny musia prijať ministerstvá zdravotníctva a školstva. Mesiac pred hlasovaním parlamentu podpísali všetci riaditelia SZŠ výzvu ministerke zdravotníctva, aby sa zasadila za  zavedenie  študijného odboru praktická sestra už od budúceho školského roku.  Pripravené úpravy štátneho vzdelávacieho programu sa týkajú hlavne zosúladenia kompetencií budúcich praktických sestier na Slovensku s ich českými kolegyňami. Ide o výkony –  podávanie liekov per os, podávanie kyslíka, EKG, odber kapilárnej krvi na ABR a výtery. Sú to výkony jednoduchšie v porovnaní s injekciami či odbermi žilovej krvi, o ktoré boli kompetencie zdravotníckych asistentov navýšené od 1. marca 2017. Žiaci ich bez problémov zvládajú.

Veľmi ma mrzí, že predstaviteľky komory sestier a sesterských odborov opäť strašia, rovnako ako pred rokom, piatimi či desiatimi rokmi odbornú i laickú verejnosť ohrozovaním zdravia a života pacientov  zo strany absolventov SZŠ, po navýšení ich kompetencií. To, že tieto výkony v praxi asistenti už roky robia, lebo nemá kto, im asi až tak nevadí. Sú rozhorčené, že ich hádžu s asistentami – absolventmi SZŠ do jedného vreca. Asi zabudli, že v tom jednom vreci dávno sú. Komora nie je vysokoškolský klub a 99% sestier na Slovensku sú absolventkami SZŠ. Vysokú školu nemá ani štvrtina z nich. Dnešní absolventi majú až na malé výnimky učebný plán veľmi podobný, ako tí v roku 1996  – 2003, ktorí končili ako všeobecné sestry. Stredné zdravotnícke školy sa v nezávislom hodnotení INEKO dlodobo pohybujú na popredných miestach vo všetkých krajoch SR. Sú to tie isté, kvalitné školy, na absolventov ktorých sme boli takí hrdí. Čo sa zmenilo? Väčšina škôl si už (ak chcú ekonomicky prežiť) nemôže vyberať koho na školu príjmu, pre nedostatok záujemcov. Podobné je to na školách vysokých – niektoré  prijímajú našich absolventov bez prijímacích pohovorov, stačí im zmaturovať. To treba zmeniť. Štúdium sa musí stať atraktívnym a výberovým. Zmena názvu študijného odboru je len prvou podmienkou. Musí nasledovať mediálna kampaň, zlepšenie pracovných i mzdových podmienok absolventov. Len tak sa podarí dosiahnuť cieľ , ktorý na tlačovej konferencii v NRSR uviedol predseda zdravotníckeho výboru MUDr. Štefan Zelník .

Ošetrovateľstvo na Slovensku potrebuje šikovných a múdrych mladých ľudí. Je naivné sa domnievať, že ho pôjdu študovať vo väčšom meradle absolventi gymnázií. Stredná zdravotnícka škola, to nie je škola len o vzdelávaní, ale aj  o výchove. Kedy a kde sa môže človek lepšie naučiť  praktické výkony vyžadujúce si jemnú motoriku (v dnešnej dobe manuálnej negramotnosti) a získať pozitívny vzťah k tomuto krásnemu povolaniu, ak nie vo veku tínedžera na strednej škole. Neskôr je to oveľa ťažšie. Najlepšie to asi vyjadrila pri našom rozhovore v Bardejove pred pár rokmi námestníčka riaditeľa nemocnice PhDr. Anna  Petrušová – „Absolvovala som vyššie odborné štúdium – diplomovaná všeobecná sestra, potom bakalárske štúdium ošetrovateľstva i to magisterské, spravila som si doktorát, ale sestru zo mňa urobila stredná zdravotnícka škola“.