Prezident ASZŠ SR

Mgr. Miroslav Sekula

vo funkcii od 28.4.2010

+421 47 4330876


Lúčna 2 984 17 Lučenec

 

https://ipravda.sk/res/www/logo-pravda.png  Miroslav Sekula: Žiaci chcú povedať – som sestrička, som niekto     Ivana Štefúnová, Pravda 18.05.2018 13:00

Rozšírenie kompetencii či lepší sociálny status. Zo žiakov stredných zdravotníckych škôl od septembra už nebudú zdravotnícki asistenti, ale praktické sestry. Zmenu v stredu odsúhlasil parlament. Premenovanie má viesť k zvýšeniu záujmu o toto povolanie. Podľa Miroslava Sekulu, prezidenta Asociácie stredných zdravotníckych škôl, to nie je o peniazoch. „Pre našich žiakov je prioritnejšie, že budú môcť povedať, áno, som sestrička, znamená to povedať, áno som niekto,“ priblížil Sekula.

S akými kompetenciami končia absolventi stredných zdravotníckych škôl?

Máme viacero študijných odborov. Dominantným je práve odbor zdravotnícky asistent, štúdium trvá štyri roky a končí sa maturitou. Kompetencie môžeme rozdeliť na tie, ktoré zdravotnícky asistent smie vykonávať u všetkých pacientov samostatne aj bez indikácie lekára. Sú to základné činnosti ako hygienická starostlivosť, starostlivosť o kŕmenie, vyprázdnenie, teda o základné biologické potreby. V druhej kategórii sú činnosti, ktoré môže vykonávať samostatne na základe indikácie lekára, okrem novorodencov – sem patria výkony ako podávanie klystírov, preväzy alebo podávanie liekov do oka, ucha, nosa. Tretia kategória obsahuje činnosti, ktoré môže robiť samostatne na základe indikácie lekára len u dospelých. Je to podávanie injekcie do svalu, pod kožu, môže robiť odbery krvi z prsta alebo zo žíl, môže tiež podávať stravu sondou. Do poslednej kategórie sú zaradené činnosti, ktoré zdravotnícky asistent nemôže robiť sám, len v spolupráci so sestrou alebo s lekárom, teda ide o asistentské činnosti. Môžu pomáhať napríklad pri zavádzaní cievky do močového mechúra, podávaní liekov do žily či malých chirurgických výkonoch.

Aký je v súčasnosti rozdiel medzi zdravotníckym asistentom a všeobecnou zdravotnou sestrou?

Práve to je tá vec, ktorá nás motivovala k zmene. Rozdiel medzi týmito dvoma pozíciami je z hľadiska praktických výkonov minimálny. Všeobecná sestra na základe indikácie lekára môže podávať intravenóznu liečbu a infúzie, čo zdravotnícky asistent nemôže. Nesmie tiež cievkovať, teda zavádzať cievku do močových ciest. Nemôže ani zavádzať do žily katéter či podávať lieky cez ústa do tráviaceho traktu. To je trochu čudné, lebo môže podávať injekcie, ale nie tabletky. Na rozdávanie liekov musí ísť asistent so sestrou. Asistenti tiež nemajú možnosť robiť EKG, čo je smiešne, lebo je to veľmi jednoduché a naši absolventi to vedia bez problémov robiť. Nemôže tiež podávať kyslík, odoberať krv na acidobázickú rovnováhu a v kompetencii nemá ani robenie výterov, čo je najjednoduchšia forma odberu.

Čo sa v praxi po premenovaní pre žiakov zmení?

Spomínané jednoduché asistentské činnosti by sme chceli dostať do rozsahu kompetencií praktickej sestry, aby sa to vyrovnalo s kompetenciami praktických sestier v Česku. Nechceme, aby náš absolvent cievkoval pacientov alebo podával injekcie do žily, to nech zostane v kompetencii všeobecnej sestry. Ale ostatné praktické výkony, ako podávanie liekov do zažívacieho traktu, podávanie kyslíka, záznam EKG, odber kapilárnej krvi na acidobázickú rovnováhu a výtery, by mala mať praktická sestra v budúcnosti v kompetencii. Tým sa súčasný zdravotnícky asistent stane širšie využiteľný. Zároveň určité úkony zostanú len v kompetencii všeobecnej sestry, ktorá má a bude mať aj naďalej na starosti vedenie a riadenie ošetrovateľského procesu. V tom smere je praktická sestra výkonný pracovník, kým všeobecná sestra má na starosti manažment.

Zmena by mala znamenať aj zlepšenie sociálneho statusu absolventov či miernu úpravu platov.

Rozdiel v platoch medzi praktickou a všeobecnou sestrou je 50 eur. Nejde však o zvýšenie platov, aj keď bez toho sa nezaobídeme. Jednoznačne však očakávame, že teraz, keď sa bude študijný odbor aj povolanie volať praktická sestra, záujem stúpne. Aj v súčasnosti sa na túto zmenu rodičia pýtajú, chcú vedieť, či sa sestra bude vzdelávať aj na stredných zdravotníckych školách, ako to bolo aj v minulosti. Asistent v sociálnom meradle nemá takú pozíciu ako sestra. Vidím aj na našich žiakoch, že chceli takúto zmenu. Je to pre nich iná pozícia a budú sa v práci cítiť jednoznačne lepšie. Nie je to len otázka peňazí. Pre nich je prioritnejšie, že budú môcť povedať, áno, som sestrička. Znamená to povedať, áno, som niekto.

Komore sestier sa však nápad s premenovaním nepozdáva.

Nerozumiem, prečo zmenu odmietajú. Veď tri štvrtiny dnešných sestier nemajú vysokú školu – absolvovali stredné zdravotnícke školy a sú to kvalitné sestry. Neuvedomujú si, že ak nebude dostatočný záujem o štúdium na našom type strednej školy, nebude záujem ani o vysokoškolské štúdium ošetrovateľstva. Z gymnázia či inej odbornej školy na ošetrovateľstvo maturant nepôjde. Skôr pôjde za lekára. Veľa ľudí si tiež neuvedomuje, že zdravotná sestra je povolanie, ktoré si vyžaduje aj značné manuálne zručnosti a dnešná mládež je na tom oveľa horšie ako v minulosti. Čím ste starší, tým ťažšie takéto zručnosti získate. Preto záujem o štúdium treba zvyšovať už v čase, keď majú deti 15 rokov, keď sú ešte tvárne. Vtedy ich viete priviesť k povolaniu a ony zistia, v čom je krásne. Zistia, ako sa pacienti tešia, keď prídeme so žiakmi na prax do nemocníc. Cítia sa tak ocenení. Ale potom príde šok, že po maturite nedosiahnu primerané ohodnotenie. Zrazu im zostane veľa pacientov a roboty a nízke uznanie. To vedie k tomu, že z praxe odchádzajú.

http://mediweb.hnonline.sk/sites/all/themes/mediweb/css/images/zdn.png
    máj 2016

Slovensko je jediná krajina OECD, kde po roku 2000 výrazne klesol počet sestier. Ak by sme chceli dosiahnuť aspoň priemerný počet sestier na 1 000 obyvateľov, znamenalo by to prijať 10 000 sestier.Ak by sme chceli dobehnúť Švajčiarov alebo Dánov, potrebovali by sme ich 50 000. Podľa SZO bude do roku 2020 v Európe chýbať 590 000 sestier.

Preťažené sestry

Reálne hrozí, že ich počet u nás bude ďalej klesať, lebo bohatšie krajiny „vykupujú“ tie chudobnejšie. Nemocnic oficiálne nedostatok sestier nepotvrdia, lebo by museli priznať, že nedodržiavajú štandardy personálneho zabezpečenia a museli by zatvárať oddelenia a o pacientov by sa nemal kto starať.

Sestry sú preťažené, za nadčasy im neplatia a nikto im nedá náhradné voľno.

V konečnom dôsledku na to dopláca pacient s ústavným právom na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. V Česku, napriek tomu, že sú na tom lepšie ako my, priznali krízový stav a rozhodli sa ho riešiť.

Ministerstvo zdravotníctva pripravilo návrh zákona, ktorým sa na stredné zdravotnícke školy zavedie študijný odbor praktická sestra s rovnakými kompetenciami, ako mala predtým zdravotná sestra.

Tým však nekončia, okrem iného prijmú tiež opatrenia uľahčujúce prijímanie zdravotníckeho personálu zo zahraničia. Už dnes nájdete aj u nás krásne brožúry a plagáty, ponúkajúce výborné pracovné podmienky, vyšší plat, možnosť ubytovania i ďalšieho štúdia v Česku, Nemecku, Rakúsku či Británii.

Na zhromaždení delegátov k programovému vyhláseniu vlády sme prijali vyhlásenie, kde žiadame bezodkladne prijať opatrenia na rozšírenie vzdelávania sestier na stredných zdravotníckych školách. Na zvýšenie atraktivity vzdelávania je nevyhnutné zmeniť názov študijného odboru zo zdravotníckeho asistenta na sestru.

Pojem zdravotnícky asistent laická, ale ani odborná verejnosť nikdy neprijala. Vnímaný je ako niečo menejcenné, pritom štátny vzdelávací program pre toto štúdium je rovnako náročný, ako bol do roku 2002 pre študijný odbor všeobecná sestra.

Kompetencie zdravotníckych asistentov sú však vyhláškou ministerstva zdravotníctva umelo obmedzené. V každodennej praxi však asistenti podávajú lieky, pichajú injekcie, odoberajú krv, zhotovujú EKG…

V rozpore s legislatívou, rovnako sanitári umývajú a kŕmia pacientov a sanitárske činnosti vykonávajú pracovníci bez zdravotníckeho vzdelania.

Generácia sklamaných

Nemožno pred tým ďalej zatvárať oči a dúfať, že nás z tejto krízy vytrhnú vysokoškolsky vzdelané sestry. Tie prirodzene netúžia vykonávať náročnú ošetrovateľskú starostlivosť o pacienta v rovnakom rozsahu a za rovnaké peniaze ako ich kolegyne s maturitou.

Záujem o toto štúdium už zďaleka nie je taký veľký ako v čase, keď boli sestry do lavíc nahnané tvrdením, že bez vysokej školy prídu o povolanie. Vysoké školy sa rodili ako huby po daždi a rovnako štedro sa rozdávali tituly z ošetrovateľstva.

Na Slovensku vyrástla generácia sklamaných, skeptických sestier bez reálnej šance zaviesť pokrokové idey ošetrovateľstva do praxe. Z ošetrovateľského procesu sa stala formalita, ktorá ošetrovateľský personál zaťažuje administráciou a chorému nepomáha.

Ošetrovateľstvo tak nemôže využiť svoj potenciál zefektívniť zdravotnú starostlivosť a spraviť ju humánnejšou. Nemocnice by rady prijali diplomované sestry, ktoré hodnotia ako empatickejšie a oveľa lepšie prakticky pripravené.

Vyššie odborné štúdium, ktoré ich pripravuje, je však obmedzené na sedem stredných zdravotníckych škôl a len ťažko sa konkuruje bakalárskemu štúdiu, ktoré je rovnako trojročné, ale končí titulom!

Návrat sestier v modrých uniformách s bielymi čepcami nie je možný, naopak, som presvedčený, že je nevyhnutné, aby sestry prevzali aj z právnej stránky zodpovednosť za svoj podiel na zdravotnej starostlivosti.

Kým budú za ňu vcelku zodpovedať lekári a sestry nepreberú časť ich kompetencií, aj s rizikom následkov svojich rozhodnutí a zodpovednosťou za ne, nebude sestra rovnocennou partnerkou pre lekára a ošetrovateľstvo zostane len príveskom medicíny.

Vysokoškolské vzdelávanie sestier s väčším počtom absolventov dovtedy bude pre tento štát naďalej len zbytočne drahým luxusom, prípadne biznisom skupiny zainteresovaných.

Zavedenie maturitného študijného odboru sestra na stredných zdravotníckych školách je jednoduchý a účinný krok na zmiernenie krízy v zdravotníctve. Zdravotnícke školy majú dobré materiálne a personálne zabezpečenie a sú hodnotené napr. podľa inštitútu INEKO, alebo Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania ako najlepšie spomedzi stredných odborných škôl.

Môžeme len dúfať, že jeho zavedením sa zvýši atraktivita štúdia, a tým aj kvalita žiakov, ktorí sa doň prihlásia. Zdravotnícke školy už nie sú výberovými školami, ako to bolo za čias silných populačných ročníkov a od ich kvality závisí kvalita vysokoškolských absolventov.

Je to len prvý krok, ktorý prinesie do praxe absolventov najskôr o päť rokov, bez neho však nie je možné urobiť ďalšie.

Show Buttons
Hide Buttons