Prezident ASZŠ SR

Mgr. Miroslav Sekula

vo funkcii od 28.4.2010

+421 47 4330876


Lúčna 2 984 17 Lučenec

Súvisiaci obrázok

Keď niečo neurobíme, západ nás vykúpi: Miroslav Sekula o úbytku našich sestier

  (plné znenie rozhovoru)

Premenovanie zdravotníckeho asistenta na praktickú sestru nebude len o inom názve, ale takisto má vyriešiť alarmujúci stav nedostatku ľudí v slovenskom zdravotníctve. Myslí si to Miroslav Sekula (54), ktorý v rozhovore s Matúšom Németom vysvetlil, aký dopad budú mať nové kompetencie praktických sestier na pacienta a prečo došlo k degradácii zdravotníckeho, stredoškolského vzdelania v minulosti.

Premenovanie zdravotníckeho asistenta na praktickú sestru nebude len o inom názve, ale takisto má vyriešiť alarmujúci stav nedostatku ľudí v slovenskom zdravotníctve. Povedal Miroslav Sekula (54), ktorý v rozhovore s Matúšom Németom vysvetlil aký dopad budú mať nové kompetencie praktických sestier na pacienta a prečo došlo k degradácii zdravotníckeho, stredoškolského vzdelania v minulosti.

Aký praktický dopad bude mať táto schválená zmena na vzdelávanie sestier?

Momentálne sa zmena ešte netýka priamo vzdelávania. Pojem zdravotnícky asistent zákon nahrádza pojmom praktická sestra u zamestnancov, nie v školách. Tie kroky by mali len nasledovať. Keďže sa zmenilo povolanie, tak by sa mal zmeniť aj názov študijného odboru.

 

Čo si od toho sľubujete?

Je tu pozitívna odozva od rodičov terajších deviatakov,  keď v názve študijného odboru bude sestra. Vnímajú to tak, že s tou zmenou názvu príde aj vyššia kvalita vzdelávania a vyšší status zamestnania. Ak sa pridá dobrá mediálna kampaň záujem o štúdium na SZŠ by sa mal zvýšiť. Zdravotnícky asistent, ako študijný odbor, ale ani ako povolanie, nikdy nebol prijatý laickou verejnosťou a dokonca ani tou odbornou. Doteraz ľuďom nie je jasné, aký je rozdiel medzi zdravotníckym asistentom a sestrou, ale automaticky to vnímajú tak, že zdravotnícky asistent je niečo menejcenné. Je to nespravodlivé. Zdravotnícke školy majú 70-ročnú tradíciu a v roku 2001  keď sa zaviedol odbor zdravotnícky asistent sa zrazu prudko znížili absolventom kompetencie. Lebo to vraj nezodpovedá požiadavkám EÚ. Jeden rok zmaturovali sestry, na druhý asistenti. Keby ste porovnali učebné plány, tak sú skoro rovnaké. Čiže počty hodín jednotlivých predmetov sú skoro totožné, len absolvent sa inak volá a mal oveľa nižšie kompetencie. Od marca minulého roka sa to vyhláškou ministerstva zdravotníctva vrátilo naspäť. Takže dnešný absolvent už opäť pichá injekcie, berie krv zo žily, vie vykonať väčšinu lekárskych ordinácií, čiže v podstate robí to, čo si ľudia spájajú s prácou sestry. Naši študenti by sa už teraz chceli volať praktické sestry, ale to sa nedá. Boli prijatí na študijný odbor zdravotnícky asistent – tak aj zmaturujú. Ale stále je tu šanca, že tí, čo nastúpia od septembra by sa mohli volať praktické sestry.

 

Prečo teda začali vznikať vysoké školy a nezostalo to pri tej „klasike“ ako to bolo kedysi a vracia sa to k tomu napríklad teraz?

Keď sme vstupovali do Európskej únie, tak prebiehali prístupové rokovania o regulovaných povolaniach v rámci mobility pracovného trhu. Naša strana nedokázala vysvetliť, obhájiť adekvátnym spôsobom náš systém vzdelávania. Pre Západný svet je náš systém ťažko prijateľný. Sestru ako absolventku strednej školy, automaticky vnímali ako niečo menejcenné. Stredná škola v pôvodných členských krajinách nie je to isté čo u nás. Aj keď skúsenosti s našimi absolventkami, teda zdravotnými sestrami z bývalého Československa boli pozitívne a sú na Západe známe, Východ to nedokázal vtedy obhájiť. Tam bola chyba, že sa už vtedy nenavrhol tento systém vzdelávania, teda stredoškolskí absolventi aby končili ako praktické sestry a vysokoškolskí ako všeobecné sestry. Vznikla šanca pre vznik vysokých škôl a dnes môžete na Slovensku študovať ošetrovateľstvo na šestnástich miestach. Už len to číslo je neskutočné. Máme kopec doktorov, docentov a profesorov ošetrovateľstva, ale keď sa spýtate pacienta, čo pozitívne prinieslo vysokoškolské vzdelávanie pre neho… Mne je z toho smutno. Som zástanca vysokoškolského vzdelania sestier, ale nie v takej miere. Vnímam to ako dehonestáciu vzdelania. Sme veľmi malý štát, aby sme mali toľko vysokých škôl a udržali pritom kvalitu vzdelávania.

 

Na druhej strane sa vyskytli aj kritické hlasy, že touto zmenou hrozí zníženie kvality.

Keď si porovnáte dnešný učebný plán v odbore zdravotnícky asistent s učebným plánom všeobecnej sestry spred pätnástich rokov, zistíte, že je tam minimálny rozdiel. Pridali sa hodiny cudzieho jazyka, keďže dnes sa náročnejšie maturuje z nemčiny a angličtiny, niektoré predmety sa premenovali, ale je to inak skoro to isté. Školy sú dobre materiálne vybavené, majú moderné odborné učebne a dostatok erudovaných odborných učiteľov. Tri štvrtiny sestier na Slovensku má stále len maturitu zo strednej zdravotníckej školy a nikomu to nevadí. Nechápem prečo tu dnes niekto hovorí o znižovaní úrovne. Oproti čomu? Ak je nejaký problém tak s tým že nie je dostatočný záujem o toto krásne povolanie.  Naše zdravotnícke školy patria medzi najkvalitnejšie stredné školy na Slovensku. Stačí si pozrieť hodnotenie INEKO. Nemôžu si však vyberať ak chcú ekonomicky prežiť koho príjmu a koho nie – podobne ako školy vysoké. Preto je potrebná zmena.

 

Ako ovplyvní táto zmena pacienta na lôžku?

Jednoznačne pozitívne. Ak táto zmena prinesie, zvýšenie počtu zdravotníckeho personálu – čo očakávame – tak to je jednoznačne pre neho pozitívny prínos. Pacient sa nepýta či sestrička má vysokú školu alebo nemá vysokú školu. On potrebuje kvalitnú starostlivosť a niekoho kto má záujem a vie riešiť jeho problémy, postarať sa oňho.

 

Nie každému je známe ako sú vlastne zadelené jednotlivé úlohy v ošetrovateľskom procese. Ako to vlastne funguje a bude fungovať po novom? Je tam teda sestra, sanitár. Kto má čo na starosti?

Je podstatné, aby prišlo k novelizácii vládneho nariadenia, o personálnom zabezpečení poskytovateľov zdravotnej starostlivosti – koľko má byť na nemocničnom oddelení sestier, koľko praktických sestier a koľko má byť sanitárov. To bol doteraz najväčší problém. Neexistovala osobitná kolónka pre zdravotníckeho asistenta, ale uvádzala sa pracovná pozícia zdravotnícky asistent/sanitár. Zamestnávateľ si mohol teda vybrať koho zamestná. Kompetenčne sú však sanitári úplne iní zamestnanci – majú výučný list nie maturitu.  To bola zásadná chyba, ktorá viedla k tomu že asistenti nemali záujem pracovať v nemocniciach a ambulanciách nemohli. Všeobecná (registrovaná) sestra, teda sestra vyššej úrovne, má kompetencie, ktoré praktická sestra nemá v riadení ošetrovateľského procesu. Čiže má za úlohu u každého pacienta, ktorého má na starosti určiť jeho hlavné ošetrovateľské problémy, ktoré je u neho potrebné riešiť, stanoviť, priority, optimálne postupy. Praktická sestra je na rozdiel od nej hlavne zameraná na výkon. V ošetrovateľskom tíme má vedúcu pozíciu – stanovuje plány ošetrovateľskej starostlivosti pre jednotlivých pacientov a praktické sestry realizujú jednotlivé výkony, ktoré majú v kompetencii. Buď sú ordinované lekárom alebo vychádzajú zo spomínaného plánu.  Najnižšie kompetencie majú sanitári. Asociácia zdravotníckych škôl  nechce u praktických sestier zostať len pri zmene názvu, je potrebné im niektoré kompetencie doplniť. Sú to činnosti, ktoré naši žiaci ovládajú, ale stále nie sú vo vyhláške o rozsahu praxe zdravotníckeho asistenta.

 

O ktoré výkony by malo ísť?

Tak napríklad zhotovenie záznamu EKG, podávanie liekov per os, podávanie kyslíka, odber kapilárnej krvi na ABR a výtery z telesných otvorov a rán.  Sú to síce jednoduché úkony ale zdravotnícky asistent ich v kompetencii momentálne podľa legislatívy nemá. Na druhej strane podáva injekcie do svalu a pod kožu, čo sú oveľa zložitejšie výkony aj manuálne aj na úrovni potrebných teoretických poznatkov. Ak by sa tieto výkony dostali do vyhlášky, dosiahlo by sa tým, širšie využitie praktickej sestry nielen v ústavnej ale aj v ambulantnej starostlivosti. Naše praktické sestry by tak mali zhodný rozsah kompetencií ako tie v Česku. Predovšetkým je však dôležité, aby sestier bol dostatok. A to sa netýka len slovenského zdravotníctva, ale aj situácie vo svete.

 

Ubúdajú sestry aj v iných krajinách?

Európska komisia poukazuje na to, že len v Európe má chýbať do roku 2020 takmer milión zdravotníckych pracovníkov. A keď my k tomu nedokážeme prijať náležité opatrenia, tak nás bohaté západné krajiny jednoducho vykúpia a u nás sa o ľudí nebude mať kto starať. Už dnes je situácia kritická.

 

Keď hovoríme o zahraničí, vieme ako to funguje v susedných  Čechách, kde táto zmena prebehla minulý rok?

Na škole ešte neštuduje žiadna praktická sestra ani v Čechách.  Tiež  ešte urobili len zmenu názvu povolania. Prvé praktické sestry začnú študovať v septembri. Ešte ťažko hovoriť aký to bude mať dopad. Každopádne na zdravotníckych školách v Čechách nemajú až taký problém s nedostatočným záujmom o štúdium a zmenu názvu vnímajú určite pozitívne. Urobili aj ďalšie kroky, rozbehli masívnu reklamnú kampaň s názvom Studuj zdrávku, – zaviedla sa tam možnosť štúdia 4+1, čo znamená, že štyri roky sa študuje praktická sestra a potom sa umožňuje absolventom SZŠ pokračovať len jeden alebo dva roky ako diplomovaná všeobecná sestra. U nás je to teraz tak, že na diplomovanú všeobecnú sestru, musíte absolvovať minimálne tri roky pomaturitného štúdia. Pritom je jedno, akú strednú školu máte skončenú, čo nie je normálne. Tak keď raz už mám absolvovanú strednú zdravotnícku školu, prečo musím ďalej študovať tri roky – rovnako dlho ako absolvent gymnázia alebo poľnohospodárskej školy? Rovnako je to na výške.

 

Slovenská komora sestier sa však k danej zmene vyjadrili dosť kriticky. Oni naopak vysokoškolské štúdium obhajujú.

Tomu celkom nerozumiem, mali by to skôr privítať. Hlavný problém slovenského zdravotníctva spočíva v tom, že  ošetrovateľského personálu je málo a sestry sú preťažené. Odkiaľ ich vezmeme? Alebo nám budú lepšie Ukrajinky, Rumunky, Bulharky..? Aj keď verím, že štúdium na vysokej škole ich stálo veľa energie a teraz sa obávajú že to bolo zbytočné. Ak im však dalo štúdium veľa nemajú čo banovať. Ak bude personálu dosť, budú môcť v praxi uplatniť svoje nezávislé kompetencie. Asi sa však boja, že už nikto nebude mať záujem o vysokoškolsky vzdelanú sestru, že každý zamestnávateľ bude chcieť len tú sestru s maturitou, ktorá mu bude vyhovovať, pretože je lacnejšia a bude ovládať tie isté praktické činnosti, ako vysokoškolsky vzdelaná. Ale ja sa pýtam: Sme schopní v maturitnom vzdelávaní tieto odborné výkony naučiť alebo nie sme?  Môžem vám garantovať, že sme. Myslím si, že by komora sestier mala praktické sestry prijať medzi seba, mali by byť registrované v komore sestier. Lebo to nie je vysokoškolský klub! Len štvrtina z nich má vysokú školu. Zvýšený záujem o štúdium na SZŠ privedie do tejto krásnej i keď náročnej profesie viac šikovných, mladých ľudí a to prinesie vyššiu kvalitu pre stredné i vysoké školy a pre prax.  Praktické sestry potrebuje slovenské zdravotníctvo ako soľ.

 

Výsledok vyhľadávania obrázkov pre dopyt SESTRA časopis logo 

Praktické sestry potrebuje slovenské zdravotníctvo ako soľ (5-6 / 2018)

Pojem praktická sestra sa používa od 20-tych rokov minulého storočia. V USA sa na  povolanie praktická sestra vyžaduje 12 až 18 mesačné vzdelávanie a u  registrovanej sestry (vyššia kategória sestry) je akceptované minimálne 3 ročné maturitné vzdelávanie. Nazvať absolventov štvorročného maturitného vzdelávania na našich stredných zdravotníckych školách zdravotníckymi asistentmi bolo nešťastné – v USA sa na toto povolanie vyžaduje 75 hodinový kurz. Je to názov, ktorý nebol odbornou ani laickou verejnosťou nikdy prijatý a absolventi sa tak volať nechcú. Chcú byť sestrami.

Nevzdelávať sestry na Stredných zdravotníckych školách bolo jedno z najhorších rozhodnutí na Ministerstve zdravotníctva SR. Nepodarená transformácia vzdelávania sestier na vysokoškolské má vo vienku amaterizmus, formalizmus, klientelizmus a aroganciu. Celý proces bol živený zavádzaním, šírením poloprávd a lží: sestry musia mať vysokú školu, lebo prídu o povolanie! … vyžaduje to EÚ! …… SZŠ musia vzdelávať asistentov inak zaniknú! Výsledkom je profit pár vyvolených, veľa vysokých škôl a  ….. málo sestier! Nie, nie je to jediný dôvod, ale podstatný určite áno.

Česi si zlyhanie vo vzdelávaní ošetrovateľského personálu priznali skôr a zmenili legislatívu minulý rok. Podľa ich vzoru slovenský parlament zmenil povolanie zdravotnícky asistent na praktickú sestru 16. mája 2018. Poslanci naprieč politickým spektrom tak vyšli v ústrety požiadavke asociácie SZŠ podporovanej zástupcami zamestnávateľov i zdravotníckych odborov. Následné legislatívne zmeny musia prijať ministerstvá zdravotníctva a školstva. Mesiac pred hlasovaním parlamentu podpísali všetci riaditelia SZŠ výzvu ministerke zdravotníctva, aby sa zasadila za  zavedenie  študijného odboru praktická sestra už od budúceho školského roku.  Pripravené úpravy štátneho vzdelávacieho programu sa týkajú hlavne zosúladenia kompetencií budúcich praktických sestier na Slovensku s ich českými kolegyňami. Ide o výkony –  podávanie liekov per os, podávanie kyslíka, EKG, odber kapilárnej krvi na ABR a výtery. Sú to výkony jednoduchšie v porovnaní s injekciami či odbermi žilovej krvi, o ktoré boli kompetencie zdravotníckych asistentov navýšené od 1. marca 2017. Žiaci ich bez problémov zvládajú.

Veľmi ma mrzí, že predstaviteľky komory sestier a sesterských odborov opäť strašia, rovnako ako pred rokom, piatimi či desiatimi rokmi odbornú i laickú verejnosť ohrozovaním zdravia a života pacientov  zo strany absolventov SZŠ, po navýšení ich kompetencií. To, že tieto výkony v praxi asistenti už roky robia, lebo nemá kto, im asi až tak nevadí. Sú rozhorčené, že ich hádžu s asistentami – absolventmi SZŠ do jedného vreca. Asi zabudli, že v tom jednom vreci dávno sú. Komora nie je vysokoškolský klub a 99% sestier na Slovensku sú absolventkami SZŠ. Vysokú školu nemá ani štvrtina z nich. Dnešní absolventi majú až na malé výnimky učebný plán veľmi podobný, ako tí v roku 1996  – 2003, ktorí končili ako všeobecné sestry. Stredné zdravotnícke školy sa v nezávislom hodnotení INEKO dlodobo pohybujú na popredných miestach vo všetkých krajoch SR. Sú to tie isté, kvalitné školy, na absolventov ktorých sme boli takí hrdí. Čo sa zmenilo? Väčšina škôl si už (ak chcú ekonomicky prežiť) nemôže vyberať koho na školu príjmu, pre nedostatok záujemcov. Podobné je to na školách vysokých – niektoré  prijímajú našich absolventov bez prijímacích pohovorov, stačí im zmaturovať. To treba zmeniť. Štúdium sa musí stať atraktívnym a výberovým. Zmena názvu študijného odboru je len prvou podmienkou. Musí nasledovať mediálna kampaň, zlepšenie pracovných i mzdových podmienok absolventov. Len tak sa podarí dosiahnuť cieľ , ktorý na tlačovej konferencii v NRSR uviedol predseda zdravotníckeho výboru MUDr. Štefan Zelník .

Ošetrovateľstvo na Slovensku potrebuje šikovných a múdrych mladých ľudí. Je naivné sa domnievať, že ho pôjdu študovať vo väčšom meradle absolventi gymnázií. Stredná zdravotnícka škola, to nie je škola len o vzdelávaní, ale aj  o výchove. Kedy a kde sa môže človek lepšie naučiť  praktické výkony vyžadujúce si jemnú motoriku (v dnešnej dobe manuálnej negramotnosti) a získať pozitívny vzťah k tomuto krásnemu povolaniu, ak nie vo veku tínedžera na strednej škole. Neskôr je to oveľa ťažšie. Najlepšie to asi vyjadrila pri našom rozhovore v Bardejove pred pár rokmi námestníčka riaditeľa nemocnice PhDr. Anna  Petrušová – „Absolvovala som vyššie odborné štúdium – diplomovaná všeobecná sestra, potom bakalárske štúdium ošetrovateľstva i to magisterské, spravila som si doktorát, ale sestru zo mňa urobila stredná zdravotnícka škola“.

Types of nurses in the United States

Level Typical education requirement Scope of practice
Certified Nursing Assistant (CNA)

certifikovaný ošetrovateľský /zdravotnícky asistent

odborné štúdium v rozsahu 75 hodín sú vyškolení vykonávať obmedzený počet činností pod dohľadom registrovaných sestier: môžu merať životné funkcie, podávať predpísané lieky, umývať pacientov a prevážať pacientov v invalidnom vozíku.
Licensed Practical Nurse (LPN)

licencovaná praktická sestra

odborné štúdium v rozsahu 1 roka (12-18 mesiacov) Okrem výkonov asistenta je praktická sestra všeobecne kvalifikovaná na podávanie injekcií, vykonávať terapeutické masáže, pripravovať pacienta na operácie, viesť zdravotné záznamy pacientov, meniť  obväzy, niekde podávať infúzie. Podávajú správy o pacientových potrebách lekárskemu personálu.
Registered Nurse (RN)

registrovaná sestra

(všeobecná sestra)

 (2 r. štúdium)

(4 roky, absolutórium a titul)

– okrem výkonov asistentov a praktických sestier majú kvalifikáciu vykonať ošetrovateľskú diagnostiku, a dohliadať na prácu asistentov a praktických sestier
Advanced Registered Nurse Practitioner (ARNP)

Sestra s pokročilou praxou

-postgraduálne vzdelávanie -toto povolanie zahŕňa pôrodnú asistentku, sestru s pokročilou praxou, špecializovanú klinickú sestru a anesteziologickú sestru

 

Registrované sestry vo všeobecnosti získavajú základnú prípravu jedným zo 4 spôsobov:

  1. štúdium končiace certifikátom, maturitou: 3-ročné štúdium na škole s praktickým vyučovaním v nemocničnom prostredí. Týchto študijných programov v USA pretrváva len málo a počet absolventov rapídne klesá.
  2. štúdium „associate“ v odbore ošetrovateľstvo: je to absolvovanie ošetrovateľského programu končiaceho titulom ASN/AAS/ADN v ošetrovateľstve. Zahŕňa 2 až 3 roky vysokoškolského štúdia so silným dôrazom na klinické vedomosti a zručnosti.
  3. bakalárske štúdium v odbore ošetrovateľstvo: je to absolvovanie univerzitného študijného programu (4-5 r.), končí udelením titulu BSN/BN so silnejším dôrazom na vodcovskú schopnosť a výskum a na klinicky zamerané predmety.
  4. magisterské štúdium v odbore ošetrovateľstvo: absolvovanie univerzitného študijného programu (1-3 r.), končí udelením titulu M/MSN s dôrazom na vedenie a výskum a na klinicky zamerané predmety pre študentov s bakalárskym titulom alebo vyšším titulom v inej akademickej oblasti

https://en.wikipedia.org/wiki/Nursing_in_the_United_States

https://ipravda.sk/res/www/logo-pravda.png

Miroslav Sekula: Žiaci chcú povedať – som sestrička, som niekto   

Ivana Štefúnová, Pravda 18.05.2018 13:00

Rozšírenie kompetencii či lepší sociálny status. Zo žiakov stredných zdravotníckych škôl od septembra už nebudú zdravotnícki asistenti, ale praktické sestry. Zmenu v stredu odsúhlasil parlament. Premenovanie má viesť k zvýšeniu záujmu o toto povolanie. Podľa Miroslava Sekulu, prezidenta Asociácie stredných zdravotníckych škôl, to nie je o peniazoch. „Pre našich žiakov je prioritnejšie, že budú môcť povedať, áno, som sestrička, znamená to povedať, áno som niekto,“ priblížil Sekula.

S akými kompetenciami končia absolventi stredných zdravotníckych škôl?

Máme viacero študijných odborov. Dominantným je práve odbor zdravotnícky asistent, štúdium trvá štyri roky a končí sa maturitou. Kompetencie môžeme rozdeliť na tie, ktoré zdravotnícky asistent smie vykonávať u všetkých pacientov samostatne aj bez indikácie lekára. Sú to základné činnosti ako hygienická starostlivosť, starostlivosť o kŕmenie, vyprázdnenie, teda o základné biologické potreby. V druhej kategórii sú činnosti, ktoré môže vykonávať samostatne na základe indikácie lekára, okrem novorodencov – sem patria výkony ako podávanie klystírov, preväzy alebo podávanie liekov do oka, ucha, nosa. Tretia kategória obsahuje činnosti, ktoré môže robiť samostatne na základe indikácie lekára len u dospelých. Je to podávanie injekcie do svalu, pod kožu, môže robiť odbery krvi z prsta alebo zo žíl, môže tiež podávať stravu sondou. Do poslednej kategórie sú zaradené činnosti, ktoré zdravotnícky asistent nemôže robiť sám, len v spolupráci so sestrou alebo s lekárom, teda ide o asistentské činnosti. Môžu pomáhať napríklad pri zavádzaní cievky do močového mechúra, podávaní liekov do žily či malých chirurgických výkonoch.

Aký je v súčasnosti rozdiel medzi zdravotníckym asistentom a všeobecnou zdravotnou sestrou?

Práve to je tá vec, ktorá nás motivovala k zmene. Rozdiel medzi týmito dvoma pozíciami je z hľadiska praktických výkonov minimálny. Všeobecná sestra na základe indikácie lekára môže podávať intravenóznu liečbu a infúzie, čo zdravotnícky asistent nemôže. Nesmie tiež cievkovať, teda zavádzať cievku do močových ciest. Nemôže ani zavádzať do žily katéter či podávať lieky cez ústa do tráviaceho traktu. To je trochu čudné, lebo môže podávať injekcie, ale nie tabletky. Na rozdávanie liekov musí ísť asistent so sestrou. Asistenti tiež nemajú možnosť robiť EKG, čo je smiešne, lebo je to veľmi jednoduché a naši absolventi to vedia bez problémov robiť. Nemôže tiež podávať kyslík, odoberať krv na acidobázickú rovnováhu a v kompetencii nemá ani robenie výterov, čo je najjednoduchšia forma odberu.

Čo sa v praxi po premenovaní pre žiakov zmení?

Spomínané jednoduché asistentské činnosti by sme chceli dostať do rozsahu kompetencií praktickej sestry, aby sa to vyrovnalo s kompetenciami praktických sestier v Česku. Nechceme, aby náš absolvent cievkoval pacientov alebo podával injekcie do žily, to nech zostane v kompetencii všeobecnej sestry. Ale ostatné praktické výkony, ako podávanie liekov do zažívacieho traktu, podávanie kyslíka, záznam EKG, odber kapilárnej krvi na acidobázickú rovnováhu a výtery, by mala mať praktická sestra v budúcnosti v kompetencii. Tým sa súčasný zdravotnícky asistent stane širšie využiteľný. Zároveň určité úkony zostanú len v kompetencii všeobecnej sestry, ktorá má a bude mať aj naďalej na starosti vedenie a riadenie ošetrovateľského procesu. V tom smere je praktická sestra výkonný pracovník, kým všeobecná sestra má na starosti manažment.

Zmena by mala znamenať aj zlepšenie sociálneho statusu absolventov či miernu úpravu platov.

Rozdiel v platoch medzi praktickou a všeobecnou sestrou je 50 eur. Nejde však o zvýšenie platov, aj keď bez toho sa nezaobídeme. Jednoznačne však očakávame, že teraz, keď sa bude študijný odbor aj povolanie volať praktická sestra, záujem stúpne. Aj v súčasnosti sa na túto zmenu rodičia pýtajú, chcú vedieť, či sa sestra bude vzdelávať aj na stredných zdravotníckych školách, ako to bolo aj v minulosti. Asistent v sociálnom meradle nemá takú pozíciu ako sestra. Vidím aj na našich žiakoch, že chceli takúto zmenu. Je to pre nich iná pozícia a budú sa v práci cítiť jednoznačne lepšie. Nie je to len otázka peňazí. Pre nich je prioritnejšie, že budú môcť povedať, áno, som sestrička. Znamená to povedať, áno, som niekto.

Komore sestier sa však nápad s premenovaním nepozdáva.

Nerozumiem, prečo zmenu odmietajú. Veď tri štvrtiny dnešných sestier nemajú vysokú školu – absolvovali stredné zdravotnícke školy a sú to kvalitné sestry. Neuvedomujú si, že ak nebude dostatočný záujem o štúdium na našom type strednej školy, nebude záujem ani o vysokoškolské štúdium ošetrovateľstva. Z gymnázia či inej odbornej školy na ošetrovateľstvo maturant nepôjde. Skôr pôjde za lekára. Veľa ľudí si tiež neuvedomuje, že zdravotná sestra je povolanie, ktoré si vyžaduje aj značné manuálne zručnosti a dnešná mládež je na tom oveľa horšie ako v minulosti. Čím ste starší, tým ťažšie takéto zručnosti získate. Preto záujem o štúdium treba zvyšovať už v čase, keď majú deti 15 rokov, keď sú ešte tvárne. Vtedy ich viete priviesť k povolaniu a ony zistia, v čom je krásne. Zistia, ako sa pacienti tešia, keď prídeme so žiakmi na prax do nemocníc. Cítia sa tak ocenení. Ale potom príde šok, že po maturite nedosiahnu primerané ohodnotenie. Zrazu im zostane veľa pacientov a roboty a nízke uznanie. To vedie k tomu, že z praxe odchádzajú.

 

http://mediweb.hnonline.sk/sites/all/themes/mediweb/css/images/zdn.png
    máj 2016

Bez sestier sa zdravotníctvo nespamätá

Slovensko je jediná krajina OECD, kde po roku 2000 výrazne klesol počet sestier. Ak by sme chceli dosiahnuť aspoň priemerný počet sestier na 1 000 obyvateľov, znamenalo by to prijať 10 000 sestier.Ak by sme chceli dobehnúť Švajčiarov alebo Dánov, potrebovali by sme ich 50 000. Podľa SZO bude do roku 2020 v Európe chýbať 590 000 sestier.

Preťažené sestry

Reálne hrozí, že ich počet u nás bude ďalej klesať, lebo bohatšie krajiny „vykupujú“ tie chudobnejšie. Nemocnic oficiálne nedostatok sestier nepotvrdia, lebo by museli priznať, že nedodržiavajú štandardy personálneho zabezpečenia a museli by zatvárať oddelenia a o pacientov by sa nemal kto starať.

Sestry sú preťažené, za nadčasy im neplatia a nikto im nedá náhradné voľno.

V konečnom dôsledku na to dopláca pacient s ústavným právom na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. V Česku, napriek tomu, že sú na tom lepšie ako my, priznali krízový stav a rozhodli sa ho riešiť.

Ministerstvo zdravotníctva pripravilo návrh zákona, ktorým sa na stredné zdravotnícke školy zavedie študijný odbor praktická sestra s rovnakými kompetenciami, ako mala predtým zdravotná sestra.

Tým však nekončia, okrem iného prijmú tiež opatrenia uľahčujúce prijímanie zdravotníckeho personálu zo zahraničia. Už dnes nájdete aj u nás krásne brožúry a plagáty, ponúkajúce výborné pracovné podmienky, vyšší plat, možnosť ubytovania i ďalšieho štúdia v Česku, Nemecku, Rakúsku či Británii.

Na zhromaždení delegátov k programovému vyhláseniu vlády sme prijali vyhlásenie, kde žiadame bezodkladne prijať opatrenia na rozšírenie vzdelávania sestier na stredných zdravotníckych školách. Na zvýšenie atraktivity vzdelávania je nevyhnutné zmeniť názov študijného odboru zo zdravotníckeho asistenta na sestru.

Pojem zdravotnícky asistent laická, ale ani odborná verejnosť nikdy neprijala. Vnímaný je ako niečo menejcenné, pritom štátny vzdelávací program pre toto štúdium je rovnako náročný, ako bol do roku 2002 pre študijný odbor všeobecná sestra.

Kompetencie zdravotníckych asistentov sú však vyhláškou ministerstva zdravotníctva umelo obmedzené. V každodennej praxi však asistenti podávajú lieky, pichajú injekcie, odoberajú krv, zhotovujú EKG…

V rozpore s legislatívou, rovnako sanitári umývajú a kŕmia pacientov a sanitárske činnosti vykonávajú pracovníci bez zdravotníckeho vzdelania.

Generácia sklamaných

Nemožno pred tým ďalej zatvárať oči a dúfať, že nás z tejto krízy vytrhnú vysokoškolsky vzdelané sestry. Tie prirodzene netúžia vykonávať náročnú ošetrovateľskú starostlivosť o pacienta v rovnakom rozsahu a za rovnaké peniaze ako ich kolegyne s maturitou.

Záujem o toto štúdium už zďaleka nie je taký veľký ako v čase, keď boli sestry do lavíc nahnané tvrdením, že bez vysokej školy prídu o povolanie. Vysoké školy sa rodili ako huby po daždi a rovnako štedro sa rozdávali tituly z ošetrovateľstva.

Na Slovensku vyrástla generácia sklamaných, skeptických sestier bez reálnej šance zaviesť pokrokové idey ošetrovateľstva do praxe. Z ošetrovateľského procesu sa stala formalita, ktorá ošetrovateľský personál zaťažuje administráciou a chorému nepomáha.

Ošetrovateľstvo tak nemôže využiť svoj potenciál zefektívniť zdravotnú starostlivosť a spraviť ju humánnejšou. Nemocnice by rady prijali diplomované sestry, ktoré hodnotia ako empatickejšie a oveľa lepšie prakticky pripravené.

Vyššie odborné štúdium, ktoré ich pripravuje, je však obmedzené na sedem stredných zdravotníckych škôl a len ťažko sa konkuruje bakalárskemu štúdiu, ktoré je rovnako trojročné, ale končí titulom!

Návrat sestier v modrých uniformách s bielymi čepcami nie je možný, naopak, som presvedčený, že je nevyhnutné, aby sestry prevzali aj z právnej stránky zodpovednosť za svoj podiel na zdravotnej starostlivosti.

Kým budú za ňu vcelku zodpovedať lekári a sestry nepreberú časť ich kompetencií, aj s rizikom následkov svojich rozhodnutí a zodpovednosťou za ne, nebude sestra rovnocennou partnerkou pre lekára a ošetrovateľstvo zostane len príveskom medicíny.

Vysokoškolské vzdelávanie sestier s väčším počtom absolventov dovtedy bude pre tento štát naďalej len zbytočne drahým luxusom, prípadne biznisom skupiny zainteresovaných.

Zavedenie maturitného študijného odboru sestra na stredných zdravotníckych školách je jednoduchý a účinný krok na zmiernenie krízy v zdravotníctve. Zdravotnícke školy majú dobré materiálne a personálne zabezpečenie a sú hodnotené napr. podľa inštitútu INEKO, alebo Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania ako najlepšie spomedzi stredných odborných škôl.

Môžeme len dúfať, že jeho zavedením sa zvýši atraktivita štúdia, a tým aj kvalita žiakov, ktorí sa doň prihlásia. Zdravotnícke školy už nie sú výberovými školami, ako to bolo za čias silných populačných ročníkov a od ich kvality závisí kvalita vysokoškolských absolventov.

Je to len prvý krok, ktorý prinesie do praxe absolventov najskôr o päť rokov, bez neho však nie je možné urobiť ďalšie.

Show Buttons
Hide Buttons
error: Obsah je chránený!